Astma je chronické ochorenie, pri ktorom má postihnutý opakované záchvaty spojené s ťažkým dýchaním a kašľom. Zdá sa, že počet ľudí postihnutých astmou sa zvyšuje na celom svete, obzvlášť počet detí. Aby sme pochopili, čo sa deje pri astmatickom záchvate, je užitočné vizualizovať si základnú štruktúru dýchacích ciest pľúc. Hlavná vzduchová trubica (trachea) v tele má priemer asi 2 až 3 cm. Delí sa na 2 hlavné priedušky (bronchi), ktoré sú umiestnené naľavo a napravo v pľúcach. Tieto sa ešte ďalej delia podobne ako konáre stromu a privádzajú vzduch do všetkých častí pľúc.
Počet jednotlivcov trpiacich na alergiu a astmu je na vzostupe. Najnovšie informácie o problémoch s dýchaním, alergiou a liečebných procedúrach, ktoré pomáhajú zmierniť tieto príznaky.
U každého štvrtého človeka sa v určitom štádiu jeho života vyvinie alergia. Alergia je stav, keď telo abnormálne reaguje na látky, s ktorými sme v každodennom kontakte (alergény). Ako príklady sa uvádzajú - dom a roztoče, tráva a peľ stromov, srsť a chlpy bytových zvierat – domácich miláčikov, včelie žihadlá a orechy.
Najmenšie trubice (priedušničky) sú iba milimetre široké. Sú vytvorené zo svalov kruhovitého tvaru a sú schopné sa sťahovať a rozťahovať. Všetko, čo vyvoláva ich kontrakciu, sa prejaví ich zúžením, v dôsledku čoho má vzduch sťažený prístup (tak vzniká ťažké dýchanie) a z pľúc vychádza charakteristický sípavý zvuk, ktorý vydáva osoba pri astmatickom záchvate. Astmatici sú citliví na rôzne dráždiace látky z ovzdušia, ktoré sa stávajú spúšťačmi reakcie prieduškových svalov v podobe ich kŕčovitého stiahnutia. Priedušničky majú vnútornú výstelku, ktorá sa pri astme zapáli, zdurí a tvorí nadmerné množstvo hlienu a týmto sa potom upcháva dýchacia trubica. Všetky tieto procesy prispievajú k zúženiu dýchacích ciest. Liečenie astmy sa zameriava práve na odstránenie tohto symptómu v takej miere, ako je to len možné. Astma postihuje ľudí v každom veku, ale 50 % postihnutých sú deti mladšie ako 10 rokov. Astma o niečo viac postihuje chlapcov ako dievčatá. Ale po puberte sa tento pomer obráti a medzi dospelými, je u žien vznik astmy pravdepodobnejší ako u mužov.
Viac ako 5 miliónov ľudí vo Veľkej Británii sa v súčasnosti lieči na astmu, čo stojí miliardu libier ročne (štatistika z Asthma UK).
Spúšťačom astmy môžu byť vonkajšie činitele, ako dráždivé látky z ovzdušia, ktoré sú vdychované, alebo reakcie v tele, v dôsledku pôsobenia vonkajších vplyvov.
Matka fajčiarka, nízka pôrodná hmotnosť, nedostatok podnetov na vytvorenie imunity v detstve, výfukové plyny môžu prispieť k zvýšenému riziku vzniku astmy.
V súčasnosti sa značná časť výskumu zamerania na zisťovanie génov, ktoré umožňujú vznik a rozvoj astmy. Kým však budeme vedieť predchádzať vzniku astmy, cieľom liečenia je potlačiť príznaky a snažiť sa eliminovať príčiny astmy, nakoľko to len bude možné.
Keď máte pocit, že sa vám astma vymyká spod kontroly, mali by ste sa obrátiť o radu na svojho lekára, čo v danej situácii robiť.
Diagnóza sa stanovuje na základe pacientovho popisu príznakov a na jednoduchom teste funkcie pľúc. Ale nie je vždy ľahké stanoviť diagnózu astmy, najmä ak sú príznaky iba mierne a niektoré chýbajú.
Pre ľudí, u ktorých je astma spojená s ekzémom a sennou nádchou, je užitočné zobrať vzorku krvi a kože na laboratórne vyšetrenie prítomnosti špecifických látok, ktoré vyvolávajú hypersenzibilizáciu.
Buďte aktívni. Aby ste predišli záchvatu počas intenzívneho cvičenia alebo fyzickej aktivity, je vhodné pred tým užiť uvoľňujúci liek. Tieto lieky, známe ako bronchodilatanciá, majú uvoľňujúci účinok na svaly, ktoré obklopujú priedušničky. Pravdepodobne najlepšia forma cvičenia pre astmatikov je plávanie, ale najdôležitejšie je byť stále aktívny.
Lieky proti astme sa všeobecne delia na dve hlavné skupiny:
Ak sa zvolí správny druh a dávka liekov a správne sa užívajú, iba zriedka sú potrebné uvoľňovacie lieky.
Je veľa rôznych liekov, ktoré sa používajú ako uvoľňovače, ale všetky možno rozdeliť do 3 skupín:
Beta-2 agonisty pôsobia na princípe veľkosti molekulových receptorov na svaly priedušničiek. Liek, ktorý je receptorom, funguje ako zámok a kľúč a pôsobí na uvoľnenie svalov. Medzi tie, ktoré účinkujú krátky čas (3 alebo 4 hodiny po podaní jednotlivej dávky) patria salbutol (napríklad Ventolin) a terbutaline (napríklad Bricanyl). Tieto začínajú účinkovať veľmi rýchlo po inhalácii a zvyknú sa používať vtedy, keď je potrebné uvoľniť dýchavičnosť. Môžu sa tiež používať na otvorenie dýchacích ciest pred cvičením.
Dlhšie pôsobiace beta-2 agonisty zahŕňajú salmeterol (napríklad Serevent) and formoterol (napríklad Foradil, Oxis). Pôsobia dlhšie ako 12 hodín, preto je vhodné ich užívať 2x denne na udržanie otvorených dýchacích ciest počas dňa.
Formoterol účinkuje rýchlo a rozširuje dýchacie cesty podobne ako beta-2 agonisty s krátkym účinkom. Kombinácia inhalátora Symbicort , ktorý obsahuje formoterol spolu s kortikosteroidným budesonidom, sa predpisuje na pravidelné užívanie s obranným účinkom, keď je potrebné uvoľnenie pri dýchavičnosti. Symbicort je jediný povolený produkt pre dospelých nad 18 rokov na použitie aj ako obranný liek aj ako uvoľnovač.
Beta-2 agonisty sa inhalujú z rôznych dodaných zariadení, najčastejšie je to tlakový aerosólový dávkovač (MDI). Ďalej sem patria zariadenia ovládané dychom ako autohalery (pri ktorom vystreknutie prípravku je vyvolané podtlakom vznikajúcim pri vdychu) a práškové inhalátory ako turbohalery.
Jedna z ciest, pri ktorej sa veľkosť dýchacích ciest prirodzene kontroluje, je prostredníctvom nervov, ktoré sú v kontakte so svalmi. Nervové impulzy spôsobujú svalové kontrakcie, teda zúženie dýchacích ciest. Anticholinergické lieky blokujú tento účinok a umožňujú otvorenie dýchacích ciest. Príkladom cholinergického lieku je ipratropium bromide (napríklad Atrovent). Začne účinkovať maximálne 30 – 60 minút po inhalácii a jeho účinok trvá 3 až 6 hodín.
Dlšie pôsobiace anticholinergikum sa volá tiotropium bromide, stačí ho zobrať 1 x denne a môže sa používať pri ťažkej astme. Má pomalý nástup účinku, a preto nie je vhodný pri akútnych záchvatoch
Theophylline (napríklad Slo-phyllin) a aminophylline (napríklad Phyllocontin continus) sú perorálne lieky a v Británii sa používajú menej ako inhalačná liečba kvôli vedľajším účinkom.
Všetky tri typy uvoľňovacích liekov možno v prípade potreby kombinovať.
Sú 3 hlavné skupiny:
Kortikosteroidy (alebo 'steroidy') ako sú beclometasone (napríklad Beclazone), budesonide (napríklad Pulmicort) and fluticasone (napríklad Flixotide) urobili veľký pokrok v liečbe astmy. Znižujú zápal dýchacích ciest a tým znižujú aj riziko kontrakcie a umožňujú mnohým pacientom s problematickou astmou viesť takmer normálny život. Zvyčajne sa aplikujú inhalačne, hoci občas sa pri niektorých záchvatoch používajú aj perorálne steroidy vo forme tabliet (prednisolone, napríklad Deltacortril).
Hoci steroidy sú silné lieky s mnohými vedľajšími účinkami, sú pri astme pokladané za bezpečné. Je dôležité nájsť rovnováhu, medzi problémom spôsobeným zle liečenou astmou a zlepšeným zdravím vďaka dobre zvolenej liečbe.
V skupine kromónov existujú 2 lieky: sodium cromoglicate (napríklad Intal) and nedocromil sodium (napríklad Tilade). Tiež potláčajú zápal dýchacích ciest. Najlepšie účinkujú na miernejšie formy astmy a sú účinnejšie u detí ako u dospelých. Lieky sa aplikujú inhaláciou a obvykle sú veľmi dobre znášané.
Antagonisty leukotriénových receptorov
Leukotriény sú chemické látky, ktoré sa uvoľňujú z pľúc ľudí s astmou, spôsobujú zápal a zvyšujú tvorbu hlienu v dýchacích cestách. Práve tento hlien zapríčiňuje kontrakcie, ktoré zužujú dýchacie cesty. Všetky tieto faktory sa podieľajú na problémoch s pľúcami pri vdychovaní a vydychovaní vzduchu. Antagonisty leukotriénových receptorov blokujú leukotriénové receptory v pľúcach. Tým sa zabráni nadmernej produkcii hlienu, zápalu a zúženiu dýchacích ciest a tak vzniku astmatického záchvatu. Sú vhodné aj pred cvičením, aby blokovali spúšťače astmy. V súčasnosti sú k dispozícii 2 antagonisty leukotriénových receptorov: montelukast (Singulair) a zafirlukast (Accolate), obidva sa užívajú v tabletách.
Na ťažkú formu perzistentnej alergickej astmy bola nedávno zavedená nová „biologická terapia“. Omalizumab (Xolair) je rekombinantná monoklonálna protilátka, ktorá zabraňuje uvoľňovaniu chemických látok spôsobujúcich zápal a znižuje reakciu dýchacích ciest vyvolanú alergénom. V súčasnosti sa používa táto liečba iba vo veľmi špecifických prípadoch.
Kombinácia inhalátorov je základom liečby už veľa rokov.
V 1990 bola vyvinutá kombinácia bronchodilatancií a/alebo kortikosteriodov s požívaním iba jedného zariadenia určená na dlhodobú liečbu. V súčasnosti sa mnohé z nich pravidelne používajú vo Veľkej Británii, ako napríklad Seretide (salmeterol, fluticasone), Symbicort (budesonide, formoterol) and Combivent UDVs (salbutamol, ipratropium). Pri týchto kombinovaných inhalátoroch majú mnohí pacienti pocit, že majú astmu lepšie pod kontrolou a je oveľa pravdepodobnejšie, že použitie iba jedného inhalátora je efektívnejšie, ako keď potrebovali dva.
Ľahké použitie, môže byť užitočné aj pre zrakovo postihnutých pacientov a tiež takých, ktorým zapamätať si 2 alebo dokonca 3 inhalátory bolo ťažké.
Niektoré pokusy ukázali, že ranný vrcholový výdychový prietok je lepší pri kombinácii inhalátorov než pri jednotlivo použitom inhalátore.
© AUTORSKÉ PRÁVA K ČLÁNKU VYHRADENÉ. Akékoľvek kopírovanie, publikovanie alebo šírenie obsahu z týchto zdrojov je zakázané bez predchádzajúceho písomného súhlasu VIS NATURA s.r.o.